Je veľkým prekvapením, že zo 17 kandidátov, ktorí sa uchádzali o post generálneho riaditeľa BVS sa do finále dostali až traja kandidáti z vnútra spoločnosti a len dvaja sú z externého prostredia. Pre mňa osobne to signalizuje, že bratislavské vodárne majú svoju vnútornú kvalitu. Ale poďme pekne k veci a prejdime k tomu podstatnému a to k "híringu", ktorý sa uskutočnil túto v stredu v Primaciálnom paláci.
Ako prvý predstúpil pred poslancov aktuálny generálny riaditeľ Stanislav Beňo. Na krátke predstavenie mal päť minút a potom nasledovali otázky zo strany výberovej komisie, poslancov a verejnosti. Aktuálny generálny riaditeľ podľa môjho názoru vo svojej prezentácií zhrnul najdôležitejšie body svojho programu a to: 1. priorita pre BVS musí zostať ochrana vodárenských zdrojov 2. Po vysokých investíciach je dôležité aby sa BVS najbližšie roky venovala obnove infraštruktúry 3. Zvýšenie kvality vnútorných procesov 4. zlepšenie komunikácie s verejnosťou a akcionármi. Slabšou stránkou vystúpenia pána Beňa boli ľahko omáčkovité odpovede na niektoré otázky zo strany poslancov. Ale na to, že pán Beňo vystupoval ako prvý, musím jeho vystúpenie hodnotiť pozitívne. Medzi ďalšie pozitíva by som pridal, že je vyštudovaný vodár a celú profesionálnu kariéru sa venuje vodárňam. Zaujímavosťou je, že pokiaľ by sa zastupiteľstvo vedelo dohodnúť na nástupcovi ex- generálneho riaditeľa Jakaba, tak by teraz pán Beňo nestál pred komisiou ako generálny riaditeľ BVS.
Po pánovi Beňovi vystúpil so svojim "prejavom" mediálne prezentovaný favorit Zsolt Lukáč. Osobne som bol veľmi zvedavý na jeho vystúpenie, a musím povedať, že ma veľmi sklamalo. Pán Lukáč nemal pripravenú žiadnu prezentáciu, a z celého jeho vystúpenia som mal pocit, že nekandiduje na post generálneho riaditeľa, ale na pozíciu HR špecialistu alebo marketingového riaditeľa. Možno je to aj tým, že pán Lukáč nikdy nesedel vo výkonnej funkcii, ale vždy len v štatutárnej. Či už v štátnej správe, alebo v posledných rokoch v Západoslovenských vodárňach. Pán Lukáč skoro celých 5 minút hovoril o zlepšovaní imidžu spoločnosti a o tom, že chce nadväzovať spoluprácu so školami. Taktiež nevedel kvalifikovane a kvalitne odôvodniť svoj nútený odchod z vedenia Západoslovenských vodárni, len sucho konštatoval, že do čele spoločnosti prišli starostovia a primátori. Na to, že pán Lukáč mal byť TOP favorit, mám pocit, že tento pán bol absolútne najslabším kandidátom spolu s pánom Šindlerom.
Ako tretí pán na holenie predstúpil pred komisiu ex-predseda dozornej rady BVS Milan Šindler. Na pánovi Šindlerovi bolo vidieť a cítiť, že nie je vodár a všetky veci, ktoré hovoril boli naučené. Snažil sa byť žoviálny a snažil sa verejnosti vykomunikovať, že rakúske obce majú platiť menej za čistenie odpadovej vody ako my Bratislavčania. Viac si z jeho vystúpenia nepamätám, a vôbec ma neoslovil.
Predposledný pred poslancov predstúpil generálny riaditeľ Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, člen predstavenstva Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, člen predstavenstva Moravských vodárni a člen predstavenstva Dalkia Poprad. V skratke zamestnanec francúzskej Veolie Róbert Tencer. Od začiatku ma na tomto pánovi upútalo to, že rozprával hrozne nezrozumiteľne a nebolo mu skoro nič rozumieť. Jeho celé vystúpenie sa nieslo v duchu vytvárať zisk, zisk, zisk a zase len zisk. Pri otázke, či by mala byť vodárenská spoločnosť solidárna a napr. prebrať do prevádzky vodovod, či kanalizáciu svojho akcionára, aj keď by mala byť pre vodárne stratová povedal jasné NIE a že "vodárne by mali brať iba ziskové projekty". Je vidieť, že pán Tencer nerozumie tomu, že bratislavské vodárne sú komunálny podnik, a nie zlata baňa francúzskeho investora. Pán Tencer po otázke poslankyne Tvrdej, či by pôsobil iba v BVS povedal "áno". Otázka znie, či po 8 rokoch práce pre francúzsku Veoliu by hájil v BVS záujem miest a obcí, alebo by presadzoval záujem svojho možného ex-chlebodárcu.
Na záver celého vypočutia kandidátov prišiel, podľa môjho názoru, zlatý klinec. Ing. Alena Trančíková, predsedníčka dozornej rady BVS, šéfka environmentálnej politiky a kvality vôd BVS, držiteľka Ceny ministra životného prostredia za ochranu vody a zástupkyňa SR pri Európskej komisii pre vodu. Pani Trančíková je vyštudovaná vodárka a v BVS pracuje od roku 1985 a prešla si všetkými stupňami riadenia v BVS. Jej vystúpenie malo hlavu a pätu. Hovorila otvorene o tom čo chce zmeniť, že by znížila počet riaditeľov, znížila počet ľudí v administratíve a zlepšila vzťahy medzi BVS a InfraServices. Moje sympatie, ale i veľkej časti komisie si získala tým, že otvorene povedala to, čo si myslíme všetci, že pokiaľ má byť generálny riaditeľ generálnym riaditeľom tak musí mať právo vybrať si svojich riaditeľov a, že či už pánovi Beňovi, ale i Jakabovi zväzovalo ruky to, že riaditelia boli viac loajálni k tým, čo ich do firmy dosadili, ako svojmu generálnemu riaditeľovi.
Na záver treba ešte povedať, že jedine Trančíková a Beňo jasne deklarovali, že podľa ich názoru je vstup súkromníka do BVS neprijateľný a nesúhlasia s tým. Pán Lukáč po mojej otázke jasne povedal, že by nemal problém so vstupom súkromníka do BVS, a pán Tencer to taktiež nevylúčil. Toto je pre mňa osobne jasný signál, kto chce koho záujem hájiť.
Na úplný koniec pripájam môj osobný rebríček favoritov na šéfa BVS: 1. Alena Trančíková 2. Stanislav Beňo 3-4 Róbert Tencer a Zsolt Lukáč 5. Milan Šindler.
