reklama

128 rokov bratislavského vodovodu

Prvý moderný vodovod v Bratislave sa spustil presne pred 128 rokmi 4. februára 1886. Ale história vodárenstva v Bratislave sa začala písať už v roku 1868, keď sa bratislavská mestská rada začala zaoberať budovaním vodovodu pre Bratislavu. Mestská rada ako prvého oslovila anglického odborníka Johna Moora, aby Bratislave predložil návrh vodovodu. Návrh Johna Moora bol však pre mestskú radu neprijateľný, nakoľko vybraný vodný zdroj nespĺňal požiadavky celeročnej prevádzky a bezproblémovej dodávky pitnej vody pre Bratislavu. Preto sa rozhodlo osloviť ďalšie firmy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

História vodárenstva v Bratislave sa začala písať v roku 1868, keď sa bratislavská mestská rada začala zaoberať budovaním vodovodu pre Bratislavu. Mestská rada ako prvého oslovila anglického odborníka Johna Moora, aby Bratislave predložil návrh vodovodu. Návrh Johna Moora bol však pre mestskú radu neprijateľný, nakoľko vybraný vodný zdroj nespĺňal požiadavky celeročnej prevádzky a bezproblémovej dodávky pitnej vody pre Bratislavu. Preto sa rozhodlo osloviť ďalšie firmy.

Mesto si pri rokovaniach kládlo veľmi prísne podmienky kvality vody. Tvrdosť vody nesmela prekročiť 18 nemeckých stupňov, teplota vody v priemere dvoch ročných období nesmela prekročiť teplotu 11,5 °C. Tieto požiadavky vychádzali podľa vtedajších požiadaviek na dodávky pitnej vody. Medzi ďalšie kritériá, ktoré si mestská rada pri výbere spoločnosti kládla, boli technické parametre. Vodárenské zariadenia mali počas prvých desaťročí prevádzky dodávať denne 3000 m3 vody s možnosťou zvýšiť dennú dávku na 6000 m3. Ďalšou a zároveň veľmi dôležitou podmienkou, na ktorej stroskotali viaceré rokovania bolo, že záujemca mal stavať vodáreň na svoje náklady a nie na náklady mesta.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kopanie pokusnej studne a vybudovanie vodovodu

V roku 1879 napokon mesto nadviazalo spoluprácu so spoločnosťou C. CORTE a spol., ktorá mala významné referencie z výstavby vodovodného systému v Drážďanoch. V roku 1882 bola na Sihoti vykopaná pokusná studňa. Komisia pri čerpacom pokuse 22. júla 1882 zistila veľmi priaznivé fyzikálno-biologické vlastnosti vody a hlavne jej dostatočné množstvo. Tieto skutočnosti viedli k tomu, že sa okamžite pristúpilo k projektovým prácam. Slávnostný výkop stavby mestskej vodárne sa uskutočnil 25. augusta 1884 a previedol ho kráľovský radca a bývalý mešťanosa Karol Mergl. Firma C. CORTE a spol. odovzdala celé zariadenie verejného vodovodu do prevádzky 4. februára 1886. Prvý vodovod viedol zo studne na ostrove Sihoť cez rameno Dunaja cez liatinové potrubie do čerpacej stanice na Karloveskej ceste. Z čerpacej stanice viedlo vodovodné potrubie po Karloveskej ceste cez Zuckermandel až na Rybné námestie a ústilo do vodojemu na Somárskom vrchu (vedľa NR SR na Mudroňovej ulici) takmer 73 metrov nad Dunajom. Vodovod si po jeho vybudovaní zobrala do vlastníctva Rakúska vodárenská spoločnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odkúpenie vodárne a spojenie s plynárňami

Keďže vodáreň veľmi dobre prosperovala, rozhodla sa bratislavská mestská rada toto zariadenie odkúpiť. Hlasovanie o odkúpení vodárne sa konalo 4. decembra 1893 na zasadnutí mestského výboru – za kúpu hlasovalo 85 poslancov a proti bolo 12. Správu vodárne prevzalo mesto 1. februára 1894. Kúpna cena bola 2 227 542, 78 koruny, čo dnes predstavuje hodnotu okolo 17 000 000 €. Ku kúpe celej vodárne prišlo po jej 8 ročnej, pre mesto úplne bezplatnej, záručnej skúške. Po odkúpení mestom bola vodáreň spojená organizačne s mestskou plynárňou, s ktorou zotrvali v spoločnom podniku do roku 1942. Prvým, spoločným riaditeľom plynárensko-vodárenskej spoločnosti bol Floris Berthold, posledným univerzitný profesor Ing. Július Nemessányi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Rozvoj vodárne

V roku 1886 žilo v Bratislave asi 50 tisíc obyvateľov a denná priemerná dodávka vody bola 1095,9 m3. Na obyvateľa pripadalo teda vyše 20 l denne. Nároky na dodávku vody sa každoročne zvyšovali. V roku 1895 došlo k prvému rozšíreniu výkonu čerpacej stanice. Už v roku 1906 bola do prevádzky uvedená druhá studňa na vodnom zdroji ostrova Sihoť, ktorá fungovala až do roku 1966. Po dlhšom schvaľovacom konaní sa v roku 1910 prikročilo k rozsiahlemu rozšíreniu zariadenia verejného vodovodu. Na ostrove Sihoť bola postavená predčerpacia stanica s elektrickými čerpadlami. Objekt je v prevádzke doteraz a vidieť ho z Devínskej cesty. Pod ramenom Dunaja bol vybudovaný priechodný betónový tunel s dvoma potrubiami profilu 350 mm. Tunel je dodnes funkčný a potrubia sú v prevádzke. V roku 1910 až 1912 sa vykonali aj práce na rozšírení čerpacej stanice v Karlovej Vsi. Medzivojnové obdobie prinieslo rozsiahlu investičnú činnosť vo vodárni. Bola rozšírená hlavná čerpacia stanica v Karlovej Vsi (1924-25), postavený vodojem na Podkolibskej ceste (1929 – 1930) s obsahom 3600 m3, druhá predčerpacia stanica na ostrove Sihoť (1931 – 1933), dve nové spúšťané studne (1925, 1930) a transformačná stanica v Karlovej Vsi (1933).

SkryťVypnúť reklamu
reklama



Pridružené podniky

Počas svojej existencie mestská vodáreň zabezpečovala pre Bratislavčanov aj mnoho iných služieb, ktoré priamo nespadali pod výrobu a dodávku kvalitnej pitnej vody a to napríklad prevádzkovali tieto služby.


Inštalačné oddelenie

V roku 1905 bolo zriadené inštalačné oddelenie, ktoré vykonávalo opravy domácich vodovodných zariadení. Do roku 1924 mala vodáreň samostatné inštalačné oddelenie. V tomto roku boli na základe rozhodnutia mestského zastupiteľského zboru na návrh riaditeľstva vodárne a plynárne (pod spoločnou správou boli od roku 1922) spojené inštalačné oddelenia vodárne a plynárne. Dňa 1.1.1949 bolo inštalačné oddelenie odovzdané „Stavokombinátu“ komunálnemu podniku hlavného mesta Bratislavy.

Dunajský prievoz (Bratislavský propeler)

Dunajský prievoz, známejší pod názvom „propeler“, ktorý zabezpečoval dopravu medzi bratislavským a petržalským brehom Dunaja, bol prevzatý mestom 1. októbra 1930 a následne pridelený mestskej vodárni, ktorá ho spravovala až do októbra 1938, kedy bola prevádzka prievozu zastavená v dôsledku obsadenia Petržalky Nemeckom. Zariadenie prievozu bolo v roku 1939 rozpredané. Po oslobodení Bratislavy a Petržalky, správa vodárne okamžite prikročila k obnove prevádzky prievozu.

Mestská vodáreň prevádzkovala tiež ľadovú továreň na výrobu blokov ľadu, Ľudové kúpele na Kollárovom námestí a Kalinčiakovej ulici, od roku 1938 Letné kúpalisko na Tehelnom poli a od roku 1940 aj umelé klzisko, ktoré bolo druhým na území vtedajšej ČSR. Ľadová továreň a kúpele boli dňom 1.1.1950 odovzdané do správy Verejnoprospešných závodov hlavného mesta Bratislavy, kúpalisko a klzisko boli odovzdané Rekreačným službám mesta.


Zdroj: Publikácia BVS, a. s. k 120. výročiu založenia vodárni, Facebook BVS, a. s. , Youtube BVS, a. s.

Miroslav Dragun

Miroslav Dragun

Bloger 
  • Počet článkov:  61
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Občiansky aktivista, ktorého osobnou aj profesionálnou prioritou je ochrana zdrojov pitnej vody. Voda je nositeľkou života, ale ľudia si stále naplno neuvedomujú jej dôležitosť pre náš život. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéBratislava

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu