Na významných investíciách by mali spolupracovať investori aj mesto. Funkčné mesto! Už v stredu má vláda rokovať o udelení osvedčenia o významých investíciách. Zámery oboch firiem už boli rozobraté v médiách sprava-zľava, avšak niektoré veci mi v diskusii chýbali. Nie som zástanca toho, aby sa nestavalo. Mesto sa má rozvíjať, ale malo by sa to diať pod kontrolou.
Úvodom je potrebné povedať, že tieto firmy plánujú v rámci projektov „Stanica Nivy – Smart City“ a „Spojená Bratislava“ preinvestovať spolu vyše 2 mld. € a zamestnať niekoľko tisíc ľudí. Zámerom každého investora je samozrejme zisk. Na tom nevidím nič zlé. Bonusom, ktorý mesto môže získať, je obnova starej a výstavba novej infraštruktúry, teda ciest, parkov, športovísk a aj niekoľko stoviek parkovacích miest. Je pravda, že oba projekty sú komplexom viacerých obrovských stavieb a je len prirodzené, že ich developeri majú záujem dostať do nich ľudí. Sú do toho dokonca ochotní investovať vlastné desiatky miliónov. Tu vidím rozdiel oproti ktorejkoľvek kaviarni, ktorá si novú cestu k sebe asi nepostaví.
Tu sa však jedná rádovo o vyššie investície a projekty majú ambíciu definitívne pretvoriť tvár mesta. A to je kľúčové: mesto. Samotní jeho predstavitelia, napríklad poslanci mestských častí, si dokonca odmietli vypočuť zámery oboch firiem napriek tomu, že ich o to niekoľkokrát žiadali. Prosto len projekty zmietli zo stola. Ak je toto kvalifikované rozhodovanie občanmi volených zástupcov, tak ďakujem pekne. Nejakú fatálnu aktivitu nevyvinul ani samotný magistrát, aj keď aspoň zámery prerokovali príslušné komisie. Tu je však potrebné povedať, že práve mestské zastupiteľstvo by malo byť prvé, kto sa bude zaujímať o to, ako môže záujemca o investície v rádoch miliárd mestu pomôcť. A dať mu aspoň možnosť veci prediskutovať a prípadne nájsť kompromis.
Mesto totiž na investície nemá, diery na cestách aj rozpočet iba pláta a keď mu chce niekto na tácke priniesť vrece peňazí, ani ho nepustia za dvere. Povedzme si na rovinu, že takto sa „politika pre občanov“ nerobí. Zvlášť, ak developeri sami na seba, vzhľadom na roky stagnujúci územný plán, preberajú mestotvornú funkciu. Spojená rozdelená Bratislava.
Druhá vec je, že napríklad J&T si nakreslilo električkovú trať pomaly krížom cez javisko Slovenského národného divadla a tvári sa, že je to v poriadku. Ako zároveň uvádzam vo svojej pozvánke na protest proti udelenie štatútu významnej investície pre projekt SPOJENÁ BRATISLAVA, nie je možné, aby pre bytovky a kancelárie, ktoré chce postaviť J&T, boli ohrozené pozemky pod Umelkou a pozemky gymnázia na Novohradskej. HB REAVIS aspoň nechce stavať električku, ale má zasa v pláne lanovku, ktorú tiež nie všetci vítajú s nadšením. Ale budiž, mesto nový most asi nepostaví. Pri prípadnom záujme dostať sa do Ružinova alebo Starého mesta potom pomôžu už asi iba drony alebo veľmi rýchle člny. Lebo ak obe firmy svoje zámery postupne – aj bez štatútu významnej investície – zrealizujú, a v Petržalke pribudnú kancelárske priestory pre desiatky tisíc ľudí, pri rýchlosti povoľovacieho konania a liknavosti poslancov tu budeme mať rozkopanú Bratislavu ešte asi 30 rokov. Väčšinu pozemkov totiž aj tak developeri vlastnia a časť z plánov zrejme tak či tak zrealizujú, len to bude dlhšie trvať. Ak sa teda nerozhodnú investovať svoje miliardy inde.
Stavajme, ale s rozumom. Konečné slovo v tejto veci bude mať vláda, ktorá má právo osvedčenia o významnej investícii jednému či obom developerom vydať alebo nevydať. Snáď sa tým bude zaoberať podrobnejšie, ako niektorí miestni poslanci. Lebo povedzme si na rovinu, úlohu to zohráva aj to, že ide i miestne firmy. (Možno keby o umiestnenie pobočky v niektorej z plánovaných budov už vopred požiadala NASA, Louis Vuitton, alebo generálne riaditeľstvo Volkswagenu, stáli by poslanci so soľou a chlebom na červenom koberci ešte na Triblavine.)
Aby som to zhrnul, nemám nič proti investíciám, najmä ak z nich majú mať úžitok aj obyvatelia a návštevníci Bratislavy v podobe lepších ciest, parkovania a lepšieho miesta na prácu. Investori aj mesto by však mali nájsť spoločnú reč a nie každý stáť na vlastnej strane barikády. Ďalšou možnosťou je preto vrátiť sa znovu k rokovaciemu stolu, začať sa vzájomne počúvať a nájsť riešenia, ktoré budú výhrou pre občanov, investorov, aj samotné mesto.
